31. januára mi facebook povedal, že sú tomu presne 2 roky, čo som absolvoval doposiaľ jednu z najšialenejších a nakoniec aj najinšpiratívnejších ciest môjho života. Je až úsmevné, ako človek zvykne zabúdať. Mne sa týmto pripomenutím znovu-objavil sľub, ktorý som si počas tohto výletu dal a až doposiaľ som ho nikomu neprezradil. “V deň keď sa 100% vydám na vlastné podnikanie, budem sa snažiť pracovať aj z takých miest, kam som predtým chodil najmä dovolenkovať.” Aby tých dátumov nebolo málo, tak 1. január 2016 bol pre mňa zlomovým Skončil som v doterajšej práci Začal som sa 100% venovať vlastnej firme Konečne som si našiel čas na dlhodobo odkladané veci Plním si vlastné sľuby A opäť čísla. Dnes je tomu presne 1 mesiac a 6 dní,…
-
Viackrát vo svojom živote som samého seba presviedčal štýlom: „toto raz musím skúsiť, určite sa na takú cestu vydám, je to mojím životným snom„. Prvýkrát ma tieto pocity postretli ešte v období keď som okupoval svoje prvé „ozajstné“ zamestnanie. Už vtedy som si v hlave premietal situácie ako cestujem vlakmi naprieč Európou. Premeniť tieto sny na skutočnosť sa mi napokon podarilo o 7 rokov neskôr. V januári 2014 prišla moja priateľka s prekvapivou otázkou: „Čo keby sme išli cestovať vlakom po Európe?“. Vtedy som sa len neveriacky pousmial. Kto by to bol povedal, že z tohto nápadu napokon vznikne 9 dňový trip, 8 navštívených krajín a viac ako 5800 km strávených vo vlakoch. Krakow (Poľsko) Berlín (Nemecko) Kodaň / Aarhus (Dánsko) Malmö (Švédsko) Oslo / Bø (Nórsko) Amsterdam (Holandsko) Viedeň (Rakúsko) Krajiny, ktoré už navždy budem…
-
V čase keď začínam písať tento článok je tomu presne 282 dôvodov, teda vlastne dní, ktoré ubehli od momentu keď som uverejnil svoj posledný článok. Ten čas letí, poviete si. A to radšej ani nehovorím, že ďalších 107 dní trvalo kým som ho vôbec dopísal. 🙂 Mohli by sme to nazvať kreatívnou prestávkou, časom na premýšlanie, lenivosťou, ale nie… Jednoducho, ako každý, aj ja som potreboval čas na zmenu. Mojou zmenou bolo utlmenie všetkých aktivít a venovanie sa hlavne samému sebe. Za tých neuveritelných 389 dní sa toho zmenilo veľmi veľa: Vypustil som zo života niektoré z mojich srdcových projektov. Odpočívaj v pokoji selawood. V mojej milovanej práci som postúpil o ďalšiu priečku vyššie, čoho výsledkom je hneď niekoľko nových super kolegov a kolegýň :). Zameral som…
-
Sú tomu takmer 2 roky od založenia môjho blogu. Úplné začiatky boli asi takéto: Objednal som doménu, hosting, vybral vhodnú tému a nakreslil logo. Celé mi to zabralo tak 30 minút. Hlavným cieľom bolo, čítajte pozorne: „Zlepšiť si skill v písaní„. Ako čas ukázal, jediné v čom som sa zlepšil, je ilustrovanie detských kresieb aka Comics strip. Do dnešného dňa nemám napríklad vybratú ústrednú tematiku mojich článkov :). (moja prvotina bolo samotné logo) Ako tie články pribúdali, nápady a ponuky na spoluprácu rástli, nadšenie opadalo. Veď predsa každý, kto pracuje v marketingovej sfére, dychčí po tom, aby aj vo svojom voľnom čase riešil marketingy. ReAlLy?. Kreovanie a realizovanie nápadov v mojej práci ma samozrejme stále baví, no časom si človek uvedomí, že nemôže žiť…
-
Pozrime sa na to. Slovensko pozná 3 skupiny pseudoblogerov. Recenzenti, RSS-kári a Skutoční blogeri Teraz si položme otázku: „Čo je skutočným meradlom dobrého blogera?“ Je to počet lajkov? Mentions? Fanúšikov? Počet unikátnych návštev? Kdeže! Možno to neviete, ale ľudí nezaujíma čo práve testujete, čítate, alebo kde ste sa boli pozrieť za „úplatok“ v podobe voľného vstupu. Michelle Losekoot to vystihla asi najlepšie: Aktuálny článok píšeš preto, lebo si už dávno nič nevypustil? Píšeš, lebo si sa zaviazal, že zrecenzuješ knihu od konkrétneho kníhkupectva? Píšeš lebo píšeš? To nie je blogovanie. Prečo ľudia doslova žerú ružovú pandu, Miša Trubana, Depiho a im blogerov podobných? Lebo oni píšu na základe skúseností, znalostí a hlavne píšu príbehy zo života. Skúsenosti! Ahaaa! Pozri sa napríklad sem, na najlepšie články v…
-
Všetci sú poblázenení, tak beháme, cvičíme, makáme na sebe a najmä jeme „zdravo“. Ja tiež trénujem, zdvíham činky, behám popri rieke, ktorá nám preteká mestom a okolie sa ma opakovane pýta: „A prečo to všetko vlastne robíš?“ Odpoveď nepoznám. Pokiaľ ide o beh, tak asi najlepšie to vystihuje citát: „I don’t need reason for running. I need a road“ Čím dlhšie sa na tento citát pozerám o to viac odpovedí mi dáva. V bežeckých začiatkoch jedným z cieľov bolo odbehnúť čo najviac KM za čo najkratší čas. Neskôr tento cieľ nahradil cieľ dlhodobejší: do roka odbehnúť polmaratón. Trackoval som, spamoval som a cítil som úžasný pocit, že celé okolie vidí ako na sebe makám. Čas ale ukázal, že nielen mňa, ale aj moje okolie prestáva táto aktivita…
-
Nebolo tomu tak dávno, keď som vyťukával posledné slová na tému „networking a konferencie“. V predošlom príspevku som vyjadril názor, že nemožno byť všade a za každú cenu. Týmto heslom sa napokon riadim do dnes :). Po roztopení sa posledných snehových nánosov v tomto roku, prichádza opäť obdobie ohlasovania už tradičných, ale aj nových konferencií a eventov. A pokiaľ si ešte stále nieste úplne istí, ktoré z nich si vybrať, môžete sa inšpirovať mojim vlastným (zatiaľ) 3 bodovým zoznamom: 3BODKY + súťaž o lístok KEDY: 18. mája 2013 KDE: Mediahaus, Fraňa Mojtu 18, Nitra WEBka: 3bodky.milujemeslovencinu.sk Prečo práve 3BODKY? Pretože je to jedna z prvých konferencií zameraných čisto na našu milovanú ľubozvučnu slovenčinu. Podľa opisu na stránke organizátorov, si prídu na svoje naozaj všetky…
-
Neviem či je to zle nastavenou spoločnosťou, ale nech sa pohnem kamkoľvek, všade počúvam to isté. Narážam na spoločensky akceptovaný negativizmus a názor ako je všetko možné len vtedy, keď poznám ľudí na „správnom mieste“. Určite sa vám vybavia klasické frázy ako: Myslím si, že to nemá budúcnosť. Myslím si, že je to strata času. Myslím si, že to sa nedá. Je zaujímavé, že posledné obdobie dokazuje pravý opak. Dá sa to. Uvedomenie si vlastnej hlúposti Pred pár dňami som sa zúčastnil jednej neuveriteľnej prednášky, s cieľom dozvedieť sa čo to o zdravej výžive. Človek by čakal, že si odtiaľ odnesie plno rád čomu sa vyhýbať, alebo v lepšom prípade čoho jesť ešte viac. Napokon som si odniesol toho omnoho viac . A to myšlienku,…
-
V tomto príspevku nadviažem tak trochu na moje pracovné povinnosti z posledných dní. Hovorím o dňoch 20.-21. februára 2013, keďže práve vtedy som bol súčasťou najväčšieho veľtrhu práce na Slovensku. Bolo to už moje tretie podujatie tohto typu (2. slovenské a pred tým jedno české). No nech už mám za sebou akokoľvek veľa týchto veľtrhov, zistenie na mieste je stále rovnaké. Bude to ľudskou lenivosťou? Čo človek, to rovnaká šablóna životopisu. Čo životopis, to rovnaká obsahová skladba. A pritom by stačilo tak málo. Nehovorím teraz vyslovene o „graficky atraktívne spracovanom“ životopise. Ale ľudia si jednoducho nedávajú záležať ani na tak samozrejmej veci ako je obsahové ponatie informácií. Skúste si spomenúť, koľko životopisov vás v živote skutočne zaujalo? Podobný problém majú aj zamestnávatelia a to vyberať zo…
-
Super bowl – dve tak jednoduché slová, ktoré marketérom a reklamným pojedačom vyčaria obrovský úsmev 🙂 Reklamné spoty, to jediné ich v skutočnosti zaujíma. Čo tam po futbale :). Po piatich mesiacoch ťažkej driny športovcov, prišiel rad na marketingovú elitu, ktorá sa pokúša v 30 a viac sekundových spotoch upútať niečo cez 150 000 000 divákov. Výzva je to naozaj lákavá, ale…. Na to, aby ste dostali podobnú príležitosť, musíte mať 2 veci: Markeťák, bohatého klienta a klient dobrého markeťáka. V súčastnosti sa všetci predbiehajú v tom, kto ako prvý zostaví rebríče k „naj“ reklámných spotov posledného ročníka. 1 sekunda = 126 667 dolárov Chápem lákavú stránku tejto témy a to najmä, keď si zoberiete, že každá 1 sekunda reklamného spotu stála v tomto roku približne…